Na chodníku sa zjavil prvý ľad a do našich tvárí sa zaprel vietor. Ideme na sever. A stúpame do výšok. Nie je to jednoduché. Od 3000 metrov sa jeden krok dá násobiť troma. Človek sa rýchlo zadýcha a musí ísť pomalšie.
Počínajúc Brathangom, všetky dedinky na treku okolo Annapurny v Nepále pozostávajú z kamenných domčekov. Aj dedinka Gyaru, do ktorej sme sa šplhali dve hodiny s Pisangu. Je to odbočka od treku, vlastne som si nadišla jeden ďeň, ale nebanujem. Výhľady na Annapurnu III sú magické, človek má pocit, že na ňho to hovado padne a zagniavi ho, tak je blízko.
Dedinka Gyaru je jedna z najkrajších, aké som kedy videla. Ubytovali sme sa v lodgi s nenormálnym výhľadom a zoznámili sa s domácimi. Teta tibetského typu, kedysi musela byť veľmi krásna, jej opodiaľ sediaca a štrikujúca dcéra, ktorá sa pomamila a záhadný syn menom Karma, ktorý sa zjavil večer pri ohni s pivom v ruke, začal sa so mnou baviť o muzike a dal mi ochutnať sušené jačie mäso.
Zobudila som sa na to, že dychčím jak blázon a nie a nie sa poriadne nadýchnuť, je noc a mám nádchu, teplotu a hnačku. No super. A je to tu. Výšková choroba kombinovaná s prechladnutím. Ale z niekoľkých príznakov výškovej choroby mám našťastie ledva jeden, inak by som musela začať klesať a to nechcem. Môj nosič Kumar sa osvedčil, pekne sa o mňa celý deň stará, objednáva mi zázvorové čaje, dohliada aby som bola dobre oblečená, a učí ma nepálsky. Najlepšie mi idú nadávky.
Na obed sme sa zastavili v dedinke Ngawal. Navštívili sme miestnu gompu, ktorú nám otvorila taká teta na požidanie. Kumar sa pomodlil, poklaňal, zapálil sviečku a tresol na palicou na bubon, zatiaľ čo teta zatrúbila na mušľu a potom nás zaviedla k nenápadnej drevenej skrinke s presklenými dvierkami. A tam to bolo. Odtlačok Buddhovej ruky. Prispela som do šporkasničky a vyrazili sme do Bragy. Výhľady neprestávali, kone zvonili, ja som dychčala a Kumar ma učil nepálsky.
Dorazili sme do hotela s teplou sprchou a voňavými perinami. Asi pol hodiny som kľačala pod prúdom horúcej vody, konečene si po týždni umyla hlavu a prehriala sa. Na večeru som si trocha dopriala. Dala som si zeleninovú pakoru s majonézou, potom steak z jaka so šalátom a hranolkami a potom ešte horúcu čokoládovú tortu. Zapila som to smectou a litrom čaju a potom sme posedávali spolu pri peci s majiteľom. Chalani si dali po poháriku pálenky, ja som si dala pohárik rehydratačnej soli v šumivých tabletách a učili ma nepálsky. Dnes som dostala aj nepálske meno. Phulmaya. V preklade znamená kvetina lásky.
Zajtra si prenajmem koňa a pôjdem na ňom do Kangsaru, lebo som chorá a nemala by som sa pred tým náročným prechodom cez Thorong La Pass (5416), čo ma čaká za tri dni vyčerpať. Akurát že chudák Kumar bude musieť šlapať pol dňa z batohom za koňom.
Foto: Dorota Nvotová
